Víkend v antike: V Aténach možno rozjímať pod Akropolou alebo sa zabaviť na obľúbenej pláži
Vyšlo v týždenníku Život, 39/2021
Od starovekých hradieb do najstaršej časti mesta, vychutnávanie západu slnka na známom vrchu. Národná záhrada, olympijský štadión aj tetovanie na miestnej riviére. Takto sme poňali putovanie hlavným mestom Grécka – Aténami.
Atény dominujú regiónu Atika a sú jedným z najstarších miest na svete. Ich história trvá viac ako 3 400 rokov. Klasické Atény boli mocným mestským štátom. Bolo to centrum umenia, učenia a filozofie a domov Platónovej akadémie a Aristotelovho lýcea. Všeobecne sa o nich hovorí ako o kolíske západnej civilizácie a rodisku demokracie, a to predovšetkým pre ich kultúrny a politický dosah na európsky kontinent. V modernej dobe sú Atény veľkou kozmopolitnou metropolou s ústredným miestom hospodárskeho, finančného, priemyselného, námorného, politického a kultúrneho života v Grécku. Toto všetko máme možnosť zažiť aj na vlastnej koži. V Aténach pristávame po vyše dvojhodinovom lete z Viedne, kúpime si trojdňový lístok, ktorý platí na všetku mestskú verejnú dopravu, a v tomto momente sa začína naše nezabudnuteľné grécke dobrodružstvo.
Atény
Sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika. V samotnom meste s rozlohou 39 km² žije vyše 664-tisíc obyvateľov, spolu s okolitými mestami, ako je napríklad prístav Pireus, vytvára aglomeráciu zahŕňajúcu viac ako štyri milióny obyvateľov. Vznik tohto centra gréckej kultúry so slávnou históriou spadá až do tretieho tisícročia pred naším letopočtom a dodnes si zachovalo punc veľkomesta európskeho významu. Okrem množstva významných pamiatok majú Atény vlastné letisko, prístav a metro. V celej aglomerácii žije iba necelá polovica Grékov, popri nich je tam veľa Albáncov a Poliakov, ktorí sa prisťahovali v 90. rokoch po páde železnej opony. Mimoriadne vysoká hustota obyvateľstva si však vyberá svoju daň: podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ide o najhlučnejšie mesto na svete s najnižším pomerom zelených plôch na osobu v Európe.
Gurmánsky zážitok u Alexandra
Keďže prichádzame do Atén skoro ráno a čas pred check-inom chceme využiť naplno, vyskúšame hneď miestnu gastronómiu. V blízkosti nášho hotela objavujeme reštauráciu, ktorú vlastní domorodec Alexander a s vynikajúcim servisom nám podáva ešte lepšie jedlo. Počas nášho pobytu v Grécku chceme vyskúšať všetko miestne. Začíname typickou špecialitou suvlaki. Ide o malé kúsky mäsa – kuracieho, bravčového alebo jahňacieho, podávané so zeleninou a grilované na špajdli. Mäso sa väčšinou konzumuje priamo zo špajdle, niekedy je vložené do chleba pita, ktorý sa podáva takmer ku každému pokrmu. Neodmysliteľnou súčasťou sú chutné dipy a omáčky.
Ďalšia špecialita, ktorá nesmie na našom stole chýbať, je musaka. Ide o lazane obsahujúce namiesto cestovín baklažán, mleté mäso udusené na cibuli a cesnaku a paradajky. Hotová dobrota, ktorá známa aj v ďalších balkánskych krajinách. K výdatnému obedu degustujeme miestne biele víno, a keď skončíme, mierime na pláž na známu aténsku riviéru, aby sme dospali precestovanú noc a nachytali trochu bronzu.
Kuchyňa mnohých národností
Saganaki je ďalšia miestna špecialita, ktorú pri pobyte v Grécku určite nesmiete vynechať. Ide o vyprážaný syr z ovčieho alebo kozieho mlieka podávaný s citrónovou šťavou. Netreba zabudnúť na špenátové a syrové koláče – spanakopitu a tyropitu, ani na fasoladu – tradičnú grécku fazuľovú polievku s paradajkami, so zeleninou, s cibuľou, mrkvou či so zelerom. Často ju dochucujú tymianom, petržlenom a bobkovým listom. Samozrejmosťou sú dary mora, ako napríklad barbuna – ryby pripravené na rošte, ochtapodi – chobotnice a sépie, či kalamaria, čo sú vyprážané sépie pokrájané na kolieska. Medzi dezerty patrí známa baklava, teda navrstvený koláč z lístkového cesta so sladkým medom či sirupom a s orechmi. Z lístkového cesta je aj galaktoboureko – krupicové koláče zaliate sirupom, voňajúce po pomarančoch.
Z tradičných tekutých nápojov odporúčame ochutnať ouzo, ktoré je známe najmä vďaka svojej ostrej vôni a chuti anízu. Niekedy sa do tejto pálenky pridávajú bylinky, napríklad fenikel, mäta, koriander či škorica. Ďalšou špecialitou je tsipouro – silný, 45-percentný destilát, ktorý zoženiete v každej miestnej reštaurácii či obchode. Grécka kuchyňa je jednoducho dokonalá, spája tradície mnohých národností. Peržania priniesli ryžu a jogurt, Rimania omáčky a cestoviny a Arabi koreniny. Netreba zabudnúť na čerstvé ovocie a zeleninu či chutné grécke olivy, vďaka ktorým sa grécka kuchyňa stala známou po celom svete.
Oddych na aténskej riviére
Z námestia Syntagma sa električkou číslo 3 dostávame na krásnu pláž Kalamaki, kde je možné kúpiť ležadlo, v bare si objednať drinky od výmyslu sveta, dať sa pomaľovať henou či vychutnať masáž. Takýmto pozvoľným tempom sa necháme viesť celý deň až do západu slnka. S dobitou energiou sa druhý deň púšťame do objavovania všetkých mestských pamiatok. Posledný deň sme si vyhradili na ďalšiu pláž. Dostaneme sa na ňu rovnako – z námestia Syntagma sa dá ísť električkou číslo 3 alebo 5. Tentoraz sa odvážame na konečnú zastávku – pláž Voula, ktorá sa nám pozdávala o čosi menej než tá predošlá, ale tešíme sa z ďalšieho nového navštíveného miesta.
Uchvátení Akropolou
Po oddychovom dni na pláži venujeme jeden celý deň pamiatkam a všetkému, čo nám Atény ponúkajú. Prvou zastávkou je, samozrejme, najznámejší symbol mesta – Akropola. Dostávame sa k nej metrom a kupujeme si 30-eurový lístok, ktorý okrem iného obsahuje vstup na Akropolu, k Chrámu Dia olympského aj Aristotelovmu lýceu. Akropola nesklamala. Tento symbol klasickej civilizácie tvorí najväčší architektonický komplex, ktorý grécka antika odkázala svetu. Vo vysokých teplotách prechádzame týmto úchvatným areálom a nasávame jedinečnú atmosféru. Dostávame sa aj k Parthenónu, ktorý bol postavený na Akropole a býval hlavným chrámom antických Atén. Zasvätený bol bohyni Aténe a jeho trosky tu vidíme dodnes.
Dionýzovo divadlo a Aristotelovo lýceum
Ďalší monument, ktorý sa nám v kombinovanom lístku na Akropolu ponúka, je Dionýzovo divadlo priamo na úpätí samotnej Akropoly. Je považované za prvú ukážku gréckeho divadla a rodisko gréckej drámy. Bolo zabudované do prírodnej relikvie na miestach Akropoly a ide o prvé divadlo na svete. Zasvätené bolo Dionýzovi – bohovi vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Od jeho založenia v 6. storočí ho niekoľkokrát zrekonštruovali. Pozemok lýcea sa rozprestiera na pokojnom mieste v časti známej ako Lykeion. Toto archeologické nálezisko je dôležité práve preto, že tu Aristoteles učil všetky svoje vedecké a filozofické teórie. Práve on bol v tomto období považovaný za poprednú autoritu mnohých disciplín. Jeho lýceum bolo peripatetickou školou. Výraz „peripato“ pochádza z gréčtiny a znamená „na prechádzku“. Nebolo nič, čo by Aristotela bolo bavilo viac než prechádzky so študentmi, ktorí diskutovali o filozofii, rétorike alebo matematike. O peripatetikoch sa vie, že pestovali záujem o prírodné vedy.
Lešenie na Chráme Dia olympského
Chrám Dia olympského začali stavať v 6. storočí pred naším letopočtom. Nachádza sa v tesnej blízkosti najstaršej časti mesta – Plaky, odkiaľ sem prichádzame aj my. V jeho okolí sa nachádzajú ďalšie pamiatky, ako napríklad Hadriánov oblúk či Panaténsky štadión. Chrám utrpel viac škôd počas tureckej okupácie alebo silnej búrky, ktorá úplne zničila hlavnú sochu Dia. Chrám bol počas svojej existencie viackrát rekonštruovaný a nebolo to inak ani v čase našej návštevy, keď ho zdobilo lešenie.
Ak chcete vychutnať pravú grécku atmosféru v najkrajšej a najstaršej časti Atén, určite zavítajte do Plaky len kúsok od Akropoly. Atmosféru dotvárajú miestne taverny, kaviarne či obchody so suvenírmi. Plaku robí očarujúcou spôsob, akým je postavená. Nachádza sa na kopci tesne pod Akropolou, kde sa vynímajú neoklasické domy vedľa malých múzeí a pouličné umenie hneď vedľa malých kostolov a rozpadajúcich sa budov. Milými úsmevmi vás budú zdraviť aj miestni obyvatelia, tak ako nás, a to priamo z pootvorených príbytkov.
Západ slnka na hore Lycabettus
Kriedový vápencový vrch nachádzajúci sa v tejto gréckej metropole sa týči do výšky 277 metrov nad morom a je najvyšším bodom Atén. Návštevníci si môžu vybrať, ako sa tam dostanú. Za päť eur je možnosť kúpiť si lístok na lanovku jedným smerom, prípadne za 7,50 eura využiť spiatočnú jazdu alebo si to jednoducho približne za polhodinu vyšliapať. Keď sem na západ slnka prichádzame my, v modro-bielom kostolíku zažívame grécku svadbu. Na zábradlí s drinkom v ruke vychutnáme očakávaný západ slnka a pri neuveriteľných výhľadoch na celé mesto zabúdame aj na množstvo turistov okolo seba.
Veľkolepý Panaténsky štadión je jedna z najlákavejších turistických atrakcií mesta a hlavným bodom moderných Atén. Po niekoľkých zmenách počas svojej dlhej histórie sa nakoniec stal domovom prvých moderných olympijských hier v roku 1896 a zostáva jediným štadiónom na svete postaveným výlučne z mramoru. Je umiestnený veľmi dobre – na ceste z Národnej záhrady k Aristotelovmu lýceu, takže jednoznačne odporúčame príjemnú prechádzku mestom.
Z tichej záhrady tam, kde to žije
Priamo v centre Atén, medzi známym námestím Syntagma a Panaténskym štadiónom, sa nachádza Národná záhrada, ktorá reprezentuje malý kúsok pokoja a relaxu od rušného mesta. Záhrada sa rozprestiera na pomerne veľkej ploche – asi šestnásť hektárov – a nachádza sa hneď vedľa gréckeho parlamentu. Budovali ju dva roky (1838 – 1840) a to na príkaz prvej kráľovnej Grécka Amálie. Doviezli sem vyše päťsto druhov rastlín, mnohé z tropických neprežili stredomorskú klímu a vyhynuli. Tie, ktoré sa zachovali, vytvárajú príjemné prostredie na relax. Po dlhom a náročnom dni takmer v 40-stupňových teplotách sme našli miesto zvané Psiri ideálne na večerný oddych a zábavu. Skvele sme sa najedli pri rytmoch typickej gréckej hudby, zašli sme na zmrzlinu či vodnú fajku. V neskorých hodinách by sa tu určite našlo aj nejaké miesto na diskotéku.
Grécka mytológia
Grécke mýty sa zložito spájali s náboženstvom a vysvetľovali pôvod a život bohov, odkiaľ ľudstvo prišlo a kam smerovalo po smrti. Najuznávanejší bol „otec bohov“ Zeus. Reguloval nebeské javy a definoval zákony, ktoré riadia ľudí. Jednou rukou držal blesk a druhou žezlo, ktoré malo na sebe orla. Bol známy ako „pán spravodlivosti“. Ľudia si ho vážili, ale zároveň sa ho báli. Staral sa o rodiny, bdel v domoch všetkých smrteľníkov a chránil cudzincov a okoloidúcich pred zlom. Jeho manželka bola bohyňa Héra, ktorej nebol vždy verný. Grécka mytológia je plná milostných príbehov o Diovi, ktorý sa rád transformoval na čokoľvek a spájal sa s inými bohyňami alebo so smrteľníčkami. Ženskou verziou a najzbožňovanejšou patrónkou mesta bola jeho dcéra, bohyňa múdrosti a vojny Aténa. Spája sa s mnohými posvätnými symbolmi, z ktorých čerpala silu. Bola známa múdrosťou, statočnosťou a vynaliezavosťou.