Ostrov jedovatých drakov: V krajine, kde sa vás namiesto pozdravu opýtajú, či ste už jedli
Vyšlo v týždenníku Život, 39/2020
Ružová pláž, obrovské netopiere, elegantné raje a najväčšie jaštery sveta. Indonézsky raj menom Komodo ponúka prírodné divy v tej najčistejšej podobe.
Indonézia je najväčšie súostrovie na svete, ktorému zároveň patrí vyše 17-tisíc ostrovov, z toho len šesťtisíc je obývaných. Je to veľmi pestrá krajina plná kontrastov. Nájdete tu ryžové polia, krásne pláže, vodopády, jazerá, chrámy, kávovníkové plantáže aj sopky. Ľudia sú tu veľmi milí, zdvorilí, usmievaví a pokorní. Kývajú a volajú vás k sebe domov, aby vás ponúkli všetkým možným, čo vypestujú – od kávy, kukurice, ryže až po kokosové orechy a množstvo druhov ovocia. V štvrtej najľudnatejšej krajine sveta je najväčší počet moslimov. Islam je teda najrozšírenejší, vyskytuje sa tu však aj hinduizmus, z veľmi malej časti kresťanstvo či budhizmus.
Zažila som rôzne zvyky a ceremónie, videla som, ako sa ľudia správajú počas ramadánu, zažila som balijské obrady po pochovaní zosnulého. Ľudia tu žijú inak než my, majú iné hodnoty, postoje, priority a mentalitu. Nežijú príliš konzumne a možno práve to ich robí šťastnejšími. Krajina sa nachádza v oblasti Ohnivého kruhu, čo znamená, že sú tu časté zemetrasenia a vulkanická aktivita. Indonézia je multikultúrna, na jej území žije približne tristo etnických skupín, používajúcich vyše päťsto jazykov a dialektov.
Komodo
Je indonézsky ostrov, ktorý spadá do skupiny ostrovov Malé Sundy. Má rozlohu 390 kilometrov štvorcových a žije tu asi tritisíc obyvateľov. Tí sú prevažne islamského vyznania, ale zastúpenie majú aj budhisti či kresťania. Ostrov je súčasťou Národného parku Komodo, ktorý bol otvorený v roku 1980 a je populárny najmä kvôli výskytu najväčšieho jaštera na svete – varana komodského.
Komodské draky
Plávanie s rajami a medzi koralmi ostrova Komodo (spolu s ostrovmi Rinča a Padar) sa bezpochyby zaraďuje medzi novodobé divy sveta. Národný park je domovom najväčšieho jaštera na svete – varana komodského. V posledných rokoch sa Komodo stalo veľmi populárnym, aj keď stále je to veľmi málo objavený ostrov. K popularite prispelo posilnenie leteckých liniek a otváranie hotelov na neďalekom ostrove Flores. Ideálne je preskúmať okolie loďou a vidieť tak viac priľahlých ostrovov. Okrem pozorovania varanov sa tu dá plávať s rajami a korytnačkami či šnorchlovať pri krásnych koralových útesoch. Tak sme sa rozhodli aj my a na tri dni sme si prenajali loď s kapitánom a jedlom na palube.
Hlavným programom výletu bol Národný park Komodo, kde je vstup povolený len s lokálnym sprievodcom. Išli s nami dvaja a porozprávali nám zaujímavé veci o endemických zvieratách varanoch komodských, nazývaných aj komodské draky. Vydávame sa na dvojhodinovú túru v nádeji, že tieto gigantické jaštery uvidíme voľne v prírode. Držíme sa tesne pri sprievodcoch, ktorí majú dlhú palicu zakončenú vidlicou. Zastavujeme pri hniezdach, kde sa varany liahnu. Kráčame hodnú chvíľu a stále nič, až to nakoniec prišlo. Blížime sa k nehybne ležiacemu jašterovi a k niekoľkým mláďatám. Nič nenamieta, keď sa s ním odfotíme. Je poriadne vypasený, má hrubé záhyby na šupinatej, dosiva sfarbenej koži. Povinný odstup od varana sú dva metre. Pozorne počúvame sprievodcov a zapisujeme si najdôležitejšie informácie.
Vrásky už v tridsiatke
Varany komodské majú príbuzných z čias dinosaurov. Dožívajú sa 50 rokov, do dvadsaťpätky vyzerajú ešte celkom mladistvo, okolo tridsiatky zvráskavejú. Sú mäsožravé a dorastajú až do dĺžky 3,5 metra. Ich priemerná hmotnosť je sto kilogramov, no rekordná až 166 kíl. V národnom parku ich odhadom žije štyri- až päťtisíc. V septembri kladú do zeme asi 30 vajíčok až do hĺbky dvoch metrov a malé varany sa liahnu niekedy okolo marca. Prežije ich priemerne len päť, zvyšné sa stanú potravou vtákov a hadov.
Národný park otvorili v roku 1980, v tom čase jeho zamestnanci kŕmili jaštery mäsom zaveseným na strome. Prestali s tým v roku 1994 a odvtedy si varany potravu lovia samy. Vždy loví jeden zo skupiny, o korisť sa podelia. Keďže mladé varany sa po vyliahnutí môžu stať aj obeťou vlastnej matky, vďaka inštinktu sa spoločnosti dospelých vyhýbajú a bezpečný úkryt hľadajú na palmách. Varan komodský má približne 60 ostrých zubov a dokáže usmrtiť diviaka, jeleňa či dokonca byvola. Menšie jedince sa živia bezstavovcami, vtákmi a cicavcami. Keďže nepohrdnú zdochlinami, veľmi dlho sa predpokladalo, že ich sliny obsahujú toxické baktérie, ktoré po uhryznutí vyvolajú oneskorenú smrť obete.
Najnovšie poznatky však potvrdili, že varany sú skutočne jedovaté. Vyšetrenie varanej lebky pomocou magnetickej rezonancie odhalilo zrejme najkomplikovanejší systém jedových žliaz, aký dosiaľ pri plazovi objavili. Vymretý blízky príbuzný varana bol dokonca podľa vedcov najväčšie jedovaté zviera v histórii. Po takomto zážitku sa presúvame späť na loď, kde nás čakajú čerstvé grilované ryby s ryžou a ananás ako dezert.
Nezabudnuteľné výhľady
Priľahlé ostrovy Komoda ponúkajú okrem suchozemských lákadiel možnosť menších túr na ikonicky známe rozhľadne, miesta s krásnymi výhľadmi. Spomeňme napríklad ostrov Kelor, kde sme si vyšliapali krásnu cestičku na vrchol a obdivovali všetko, čo tam matka príroda vytvorila. Nachádza sa medzi ostrovmi Flores a Rinča a obklopujú ho biele pláže s krištáľovo čistou vodou. Po výstupe na strmý kopec sa nám naskytol pohľad na okolité ostrovčeky a vrchy. Zamierime na Manta Point, aby sme si zaplávali s rajami, o ktorých sa hovorí, že majú vtáčiu eleganciu žraločieho potomka.
Šnorchlovačka s miernym vlnobitím v zátoke bol ďalší skvelý zážitok. Ostrov Padar je odľahlejší, sú okolo neho silné prúdy, prichádzajúce z Indického oceána. Strmé a suché kopce, útesy padajúce priamo do mora, lietajúce morské orly, obrovské zátoky a množstvo neznámych ružových pláží dodáva tomuto miestu jedinečnú atmosféru. Hodinová túra na vrch Padar Kecil vás dovedie k úchvatnej panoráme s výhľadom na Národný park Komodo a západ slnka či meniace sa farby na oblohe sú len dodatkom ku krásnemu dňu.
Netopiere pri západe slnka
Deň završujeme na lodi pri večeri a západe slnka. Keď sa úplne zotmie, obloha sa zaplní desiatkami netopierov, ktoré prileteli z neďalekého mangrovového lesa na ostrove Kalong. Netopiere nazývajú po anglicky aj „flying foxies“ (lietajúce líšky), čo ich výzor vystihuje úplne presne. Dĺžka ich tela sa pohybuje v rozmedzí od 18 do 24 centimetrov a rozpätie krídel je až 1,2 metra. Keďže ostrov je bohatý na domáce ovocie, stalo sa hlavným zdrojom potravy týchto obrovských netopierov. Najznámejšou a bezpochyby najobľúbenejšou plážou je Pink Beach – Ružová pláž, ktorú obmývajú azúrovo sfarbené vody. Ružovú farbu jej dodávajú odlomené kúsky odumretých svetločervených koralov. Nachádza sa na blízkom ostrove Kanawa.
Ostrov Flores sme zakomponovali do programu na jednu noc – pri odchode v prípade zlého počasia a nutnosti presunúť odchod loďou z ostrova Komodo. Ubytovali sme sa v krásnom hoteli Komodo Lodge a stihli sme preskúmať okolie. Zašli sme na chutné národné jedlo či nápoj, schladiť sa do bazéna či na trhy do prístavu nakúpiť suveníry. Samotný ostrov Flores je vulkanického pôvodu, okolie zdobia krásne ryžové polia, dedinky a hlboké údolia, čo vytvára dojem dramatickej scenérie. Na druhý deň sa plní zážitkov zbalíme a vyrazíme na letisko, aby sme preskúmali ďalšie ostrovy – Lombok a Gili.
Pestré možnosti dopravy
Dovolenku v Indonézii treba prispôsobiť sezóne, ktorá sa v krajine delí na suchú a daždivú. Obdobie sucha je v čase od mája do konca októbra, zvyšok roka tu intenzívne prší. My prichádzame z letiska v Denpasare na Bali na letisko Labuan Bajo na ostrove Flores, let trval presne dve hodiny. Medzi ostrovmi je jednoduché a pohodlné prepravovať sa loďou. K dispozícii je mnoho lokálnych tour operátorov, ktorí vám určite radi pomôžu s organizáciou a prepravou. Z Labuan Bajo sa treba dopraviť do najbližšieho prístavu a presunúť sa na ostrovy Komodo podľa vášho konkrétneho itinerára. Na letisku vás, samozrejme, budú naháňať taxikári. My sme mali vopred vybavený odvoz, ale v prípade spontánneho výletu a neorganizovanej dopravy s taxikármi určite zjednávajte. Na spiatočnú cestu sme zvolili takisto leteckú dopravu. Vo výlete sme pokračovali na ďalších ostrovoch Lombok a Gili. Na Lombok nám cesta trvala hodinu a dvadsať minút.
Pre každého niečo
Kým Američania sa po pozdrave bežne spýtajú „How are you?“ a Slováci „Ahoj, ako?“, v Indonézii je veľmi častá otázka „Sudah makan?“, v preklade: „Už si jedol?“ Tým vystihujú dôležitosť samotnej otázky. Indonézania sú najmä veľmi šikovní pestovatelia ryže. Na každom kroku sú ryžové polia, takže sa konzumuje ráno, na obed aj večer. Národné jedlo je nasi goreng, pražená ryža, ktorá sa bežne konzumuje s kúskami mäsa a so zeleninou alebo s volským okom. Saté je ďalšia lokálna pochúťka. Ide o kuracie mäso na špajdliach, podávané s ryžou, so zeleninou a s arašidovou omáčkou. Gado-gado je vynikajúca voľba pre vegetariánov. Obsahuje šalát zo zeleniny (šalát, paradajka, uhorka, klíčky, zelené fazuľky, zemiaky), podávaný s vareným vajíčkom, tofu a s tempe. Mie goreng je to isté ako nasi goreng, len namiesto smaženej ryže možno dostať smažené rezance. Existuje aj verzia „special“, ktorá ponúka vajíčko navyše.
Indonézia okrem pestovania ryže vyniká v pestovaní kokosových orechov, palmového oleja, sóje, kaučuku, kakaa, cukrovej trstiny, kukurice, čaju a množstva druhov ovocia. Treba spomenúť napríklad sladký rambutan. Ide o malé pichľavé ovocie, ktoré sa otvorí a zje sa biela bobuľa, ktorá je vnútri. Mangostána, známa aj ako fialová mangostána, je obľúbeným ovocím juhovýchodnej Ázie najmä vďaka citrónovo-broskyňovej chuti. Ďalšie tropické ovocie oválneho tvaru je jackfruit. Má drsný povrch zelenožltej farby, vnútri je množstvo semien obalených lepkavým obalom, ktoré má osviežujúcu sladkastú chuť. Durian alebo durian zapáchavý je menej obľúbené ovocie, pretože jeho dužina vylučuje charakteristicky silný zápach. Niektorým durian chutí pre sladkastú chuť, druhých odrádza intenzívny a odpudzujúci pach. Vyzerá ako veľký pichľavý jež s hrubou hnedozelenou šupkou a s jedlou žltou dužinou.