V meste módy: Víkend v znamení odhaľovaní krás talianskeho Milána
Exkluzívne značkové obchody, parky, nespočetné historické budovy a kostoly, výnimočné jedlo aj majestátna katedrála ako symbol Milána. Nielen to možno vidieť počas víkendového výletu v tomto talianskom veľkomeste.
Jedna z najlepších svetových kuchýň, architektúra, móda, umenie, víno aj temperament miestnych ľudí po stáročia inšpirovali permanentných návštevníkov a oddaných „italofilov“ na návštevu tejto juhoeurópskej krajiny. Taliansko je známe vlastnou etiketou a zvykmi, ktoré sa značne líšia od toho, čo ste mohli vidieť alebo čítať v knihe Pod toskánskym slnkom. V Miláne si užívame uličky lemované stromami, očarujúce historické centrum, krásne parky, bezpečné štvrte a náučné múzeá. Toto sú len prvé dojmy z toho, čo robí Miláno tým najlepším mestom pre každého, kto hľadá skvelý víkendový únik.
Ulica, kde zabili Gucciho
Gucci je známe meno vo svete luxusného koženého tovaru, módy, hodiniek a šperkov. Dynamika, kreativita, umelecká estetika a detaily v produktoch tejto luxusnej značky predstavujú vrchol remeselného spracovania. Dizajnéri ju preto považujú za stelesnenie dokonalosti, zatiaľ čo zákazníci sa chcú chváliť jej výrobkami. Módny dom má však za sebou verejné rodinné škriepky, aké možno vo svojej histórii nezažila žiadna iná značka takéhoto formátu. Očakávaný film Ridleyho Scotta House of Gucci bol uvedený 24. novembra 2021. Dej sa točí okolo vraždy Maurizia Gucciho, bývalého šéfa značky, na príkaz jeho exmanželky Patrizie Reggianiovej. Zatiaľ čo Adam Driver hrá Maurizia, rolu Patrizie stvárňuje speváčka, skladateľka a herečka Lady Gaga. Patrizia údajne chcela mať kontrolu nad majetkom firmy a zabrániť svojmu bývalému mužovi, aby sa oženil s novou partnerkou Paolou Franchiovou. Vo väzení mala pôvodne sedieť 26 rokov, po osemnástich rokoch ju však prepustili na slobodu za dobré správanie. Pozrieť si možno aj ulicu Via Palestro, kde sa vražda odohrala.
V najstaršom kostole
Bazilika San Lorenzo bola založená vo štvrtom storočí a je najstarším kostolom v Miláne. V prednej časti nájdete dokonca rímske pozostatky z tretieho storočia. Interiér kostola je zdobený mramorom a pôsobivými mozaikami. Jedným z vrcholov chrámu je Kaplnka svätého Aquilina s byzantskými mozaikami zo štvrtého storočia, ktorá susedí s hlavným kostolom. Ku krypte sa dostanete z Cappella di Sant’Aquilino, kde uvidíte niektoré z pôvodných materiálov, z ktorých bol kostol postavený a ktoré boli všetky získané z rímskeho amfiteátra v tejto oblasti. Na námestí pred kostolom sú Colonne di San Lorenzo (Stĺpy svätého Vavrinca) – šestnásť stĺpov z tretieho storočia zo starovekého Milána, vtedy to bolo rímske Mediolanum. Na nádvorí kostola sa nachádza kópia bronzovej sochy Konštantína Veľkého, prvého rímskeho cisára, ktorý konvertoval na kresťanstvo.
Da Vinciho odkaz
Jedna z najväčších turistických atrakcií – Múzeum vedy a techniky, je venovaná majstrovi Leonardovi da Vinci. Nájdete ho v bývalom kláštore zo 16. storočia a ponúka viac ako 30 modelov rekonštruujúcich odvážne vynálezy Leonarda da Vinci od vojenských až po meracie stroje. Na niekoľkých poschodiach uvidíte exponáty z leteckej, zo železničnej, z automobilovej a námornej dopravy, z vesmíru a mnohé ďalšie. Da Vinci prišiel do Milána v roku 1482 a začal tu zostavovať svoj prvý kódex pozostávajúci z náčrtov a opisov prvých lietajúcich strojov inšpirovaných motýľmi, vážkami či netopiermi. Študoval viac druhov hmyzu a ich spôsob lietania a dúfal, že existuje podobný spôsob, ktorý by fungoval pre ľudí. Neskôr začal kresliť mechanizmy, ktoré imitovali pohyb krídel, a študovať anatómiu lietajúcich zvierat. Takto vymyslel plán na zostavenie niekoľkých lietajúcich strojov. Jeho otec sa jedného dňa rozhodol vziať jeho náčrty k známemu umelcovi Andreovi del Verrocchi, ktorý si Leonarda vzal za učňa. Ten sa už v 26 rokoch preslávil nielen ako maliar, ale aj ako sochár. Najznámejším sa však stal vďaka maliarskej tvorbe. Tá obsahuje diela ako Mona Lisa či Posledná večera.
Gastronomické legendy
Žiadny výlet do Talianska sa nezaobíde bez gelata! Hoci tento pojem znamená „zmrzlina“, tá talianska má oveľa vyššiu hustotu než studená pochúťka, akú poznáme my. Bežná zmrzlina má pridaný vzduch a vodu na zvýšenie objemu a hmotnosti. Bohužiaľ, tieto prísady zároveň potláčajú chuť. Táto prax je v Taliansku nezákonná, takže gelato (aspoň tradičné remeselné) je supersladké a superchutné. Počas nášho víkendového výletu sme sa snažili dopriať si všetko lokálne. Vyskúšali sme, samozrejme, obľúbené špagety carbonara. Toto jedlo je zdanlivo jednoduché – špagety, vajcia, syr pecorino, konzervované guanciale a čierne korenie, ale jeho zvládnutie trvá celý život.
Hoci plátok plochého chleba podávaný s olejom a korením bol na svete dávno pred zjednotením Talianska, neexistuje azda jedlo, ktoré by bolo pre túto krajinu také bežné alebo reprezentatívne ako skromná pizza. Platí to najmä o Neapole, kde do nej prvýkrát pridali paradajkovú omáčku. Keď talianska kráľovná Margaréta (Margherita) v roku 1889 prechádzala rušným mestom počas prehliadky svojho kráľovstva, rozhodla sa ochutnať toto jedlo. Miestny podnikateľ jej naservíroval dnes už legendárnu kombináciu paradajkovej omáčky, mozzarelly a bazalky a vytvoril pizzu (alebo skôr značku) margherita. Či už zhodou okolností, alebo cielene, margherita zobrazuje aj farby talianskej vlajky.
Mramorový ježko
Milánska katedrála (Duomo di Milano) je symbol mesta a nachádza sa na námestí Piazza del Duomo v historickom centre. Stavba milánskeho dómu sa začala v roku 1386 a trvala takmer päťsto rokov. Dokončená bola na pokyn Leonarda Bonaparta, ktorý v nej chcel byť korunovaný za talianskeho kráľa. Tento architektonický zázrak je po Katedrále svätého Petra v Ríme a Katedrále v Seville treťou najväčšou katedrálou na svete. Zvonku môžete obdivovať jej fasádu z dokonale vyrezávaných kameňov. Vďaka dvetisíc sochám z bieleho mramoru a 136 šípom pôsobí celá budova ešte majestátnejšie. Keď ju uvidíte, pochopíte, prečo ju volajú „mramorový ježko“. Za návštevu stojí aj interiér s piatimi prepychovými loďami a 52 stĺpmi, z ktorých každý predstavuje týždeň v roku. Obdivovať môžete aj sarkofágy a hrobky niekoľkých arcibiskupov, ako aj krucifix, ktorý vyrobil sám majster Leonardo da Vinci. Vrcholom návštevy je možnosť ísť na terasu katedrály. Môžete si vybrať schody alebo výťah, pričom druhá možnosť je, samozrejme, o niečo drahšia.
Z pasáže luxusu k romantike
Hneď pred katedrálou na Piazza del Duomo môžete navštíviť najznámejšiu módnu pasáž, ktorá sa zaraďuje medzi špičkové atrakcie v Miláne. Miesto je veľmi fotogenické a žiarivé s nádhernými arkádami a krásnou kupolou zo skla a železa. Gelleria s prezývkou „salotto“ je považovaná za jednu z najkrajších v Európe. Vnútri nájdete svetoznáme značky ako Gucci, Louis Vuitton, Prada či Versace, ako aj mnoho luxusných reštaurácií. LuBar je romantická reštaurácia na ulici Via Palestro so záhradou a s vonkajšími stolmi. Táto záhrada je orientovaná k parku Villa Reale a má uvoľnenú atmosféru. Útulný červeno-biely stan je ideálny v daždivom a chladnom počasí, keďže má aj ohrievače. Ak však máte chuť na pravú atmosféru, vojdite dnu a ocitnete sa v skleníku z 18. storočia so zrkadlovým stropom, ktorý je plný čarovných svetiel a popínavých rastlín. Hlavný priestor, ktorý bol kedysi verandou pre kočíky vo Villa Reale, má veľké okná orientované do záhrad dvora Galérie moderného umenia. My sme tu vyskúšali výdatné raňajky v podobe avokádovej hrianky.
Zaplatíte aj za stoličku
Prepitné sa v reštauráciách neočakáva, pretože obsluhujúci zvyčajne dostávajú primeraný plat a sú často súčasťou rodiny, ktorá reštauráciu vlastní. Účet však zvyčajne obsahuje niekoľko nezvyčajných poplatkov. „Coperto“ je pre hostí často najviac mätúce, v podstate ide o poplatok za sedenie pri stole na osobu. Cena musí byť uvedená na jedálnom lístku alebo v reštaurácii, pri väčších skupinách sa môže sčítať. S poplatkom „servizio“ sa stretnete v najturistickejších oblastiach Talianska a takisto musí byť zákonne uvedený, napríklad v jedálnom lístku. Nemusí ísť nevyhnutne do vreciek zamestnancov a môže predstavovať od desať do dvadsať percent z účtu.